Tak Crom, vydanie albumu Grond je ešte stále čerstvá záležitosť (psáno v listopadu 2003) a myslím si, že sa aj celkom pozitívne zapísal u metalového publika. Nebudem sa pýtať priamo na novinku avšak skús mi povedať, akú si mal predstavu o hudobnom vyznení kapely keď si ju zakladal a nakoľko je táto predstava vpísaná do súčasného albumu a súčasnej tváre kapely?

Vieš, že keď tak nad tým tak rozmýšľam, už ani neviem čo bola vôbec pôvodná predstava. Neboli to nejaké konkrétne predsavzatia, ale len myšlienka spraviť niečo vlastné a to podľa svojich predstáv. Hrať s ľuďmi, ktorí sa s tvojimi predstavami stotožňujú a ktorých tvoje nápady zaujmú. Išlo len o to. Či bola šanca zaujať svojou hudbou aj nejaké širšie spektrum poslucháčov, to už bolo len otázkou toho, čo si bol ochotný pre to zrealizovanie predstáv spraviť. A v tomto sa mi to naozaj krásne splnilo. Som rád, že som bol vlastnými silami schopný zostaviť kapelu pozostávajúcu z veľmi fajn ľudí a aj ju manažovať a zabezpečiť dostatočným množstvom hudobných nápadov. Na miestach, kde som pôsobil predtým, toto možné nebolo.
Jedno však viem úplne isto, na začiatku som si ani len vo sne nemyslel, že niekedy budem stáť na jednom pódiu trebárs s NIGHTWISH. O toto, ale aj mnoho iných vecí, je však pohľad na odvedenú prácu dneska krajší.

Vida, to jsou slova velmi spokojeného člověka, ale pověz: kde jsou cíle ORKRIST (máte-li nějaké konkrétní), jak vidíš budoucí směřování kapely? Soudě našich předchozích hovorů, jsi vlastně docela skeptik, co se budoucnosti týká....

No, ciele ORKRIST boli a stále sú zaujať svojou muzikou ľudí, pred ktorými sa môže prezentovať a vdýchnuť tak do nich kúsok svojej atmosféry. Skúsiť ich na chvíľu odniesť do úplne iného sveta, zasnívať si a nevidieť všade len reálny svet.
Čo sa týka budúcnosti, áno, máš pravdu, som skeptik. Myslím si, že čo sme spraviť mohli, to sme spravili a naozaj sme na miestne pomery veľmi aktívna kapela. Ale ja osobne už takýmto tempom pokračovať nevládzem. Každý týždeň koncertovať je naozaj dosť a človeku potom už popri robote nezostáva ani čas na nové veci. Nehovoriac o energii a nákladoch spojených s koncertovaním a  vôbec pôsobením kapely (to som ešte vynechal niečo ako osobný život). A neviem si ani predstaviť, kam by sme hudobne mohli vôbec pokračovať. Už teraz veľa ľudí považuje náš druhý album za kópiu prvého. Ja osobne to nechápem, ale to je vec názoru. Raz však na to vykrádanie, či opakovanie samého seba tak či tak dôjde a tomu sa chcem ja vyhnúť. Nebolo by to fair voči fanúšikovi a tam by to celé vlastne stratilo zmysel. Veľa kapiel to tak robí, niektoré možno nechtiac, ale ja sa tomu chcem vyhnúť. Preto chcem skončiť v najlepšom. Radšej krásne spomienky ako neskôr pokazený dojem.

Podstatným elementom tvorby kapely sú klávesy, o ktoré sa staráš práve Ty. Pristupuješ rovnako k tvorbe jednotlivých skladieb tak, že najprv tvoríš melódie vytvorené práve týmto nástrojom a až postupne je dotvorený zvyšok?

To určite nie. Spočiatku to tak bolo, ale skladám party aj pre bicie, fautu či niekedy aj gitaru a vývoj skladby sa častokrát mení práve týmito nástrojmi. Na druhom albume dostalo toto všetko viac priestoru a samotné klávesy sú bežne aj v úzadí len na dotvorenie atmosféry a vyniknú viac na iných miestach ako intermezzá medzi skladbami atď.
Nikdy som ale napr. nevedel zložiť skladbu postavenú na vokálnej linke, prvotná je vždy hudba. Podarilo sa mi to len raz a to v prípade titulnej skladby na debute „Nocturnal Rite“. Neviem či to bude tým, ale drvivá väčšina ľudí ju považuje za našu najlepšiu skladbu, aj keď mne z dnešného pohľadu pripadá neskutočne jednoduchá.

Každému kto si vypočuje novinku musí byť jasné, čo je vašou inšpiráciou pri tvorbe. Sú to práve magické stredoveké atmosféry prenesené do kontextu Tolkienovej Stredozeme. Zdieľajú toto cítenie všetci členovia kapely, alebo máš  v tomto hlavné slovo Ty? Zaoberáte sa všetci podobnou fantasy tématikou?

No to nie. Texty sú takisto výhradne mojou záležitosťou, keďže jediný ako-tak u nás hovorím po anglicky a píšem ich teda priamo v tejto reči. Lýdia píše tiež podobné kúsky, ale tematicky sa moc nezhodujeme s hudobnou atmosférou, takže len takto. Ale bolo zaujímavé keď sa ma asi pred pol rokom opýtala, že o čom to vlastne spievame .
Takouto fantasy/historickou témou však nepohrdne nikto z nás, väčšinou však nejakým filmom, aj keď ja som skôr na tie knihy. A v tomto je pre mňa Prsteňová trilógia naozaj niečím obdivuhodným a prepracovaným.

Když čtu Vaš texty, napadá mě, že narozdíl od mnoha jiných nejdeš jen po povrchu Tolkienova díla, ale snažíš se místo událostí opěvovat místa, pocity... Řekni mi, kolik pro ebe tvroba J.R.R. Tolkiena znamená a jaké pocity v Tobě hlavně evokuje?

No, ďakujem za názor. Naozaj nepotrebujem opisovať v textoch veci typu henten išiel hentam a hentam, spravil hento a hento, a vôbec nejaké popisy deja. To nie je originálne, je to klišé a reprodukuje to pôvodné dielo len takým ako samo o sebe je; a aj to nedokonale a neúplne. Ja to vnímam trochu ináč, ako si poznamenal – buď nechávam myšlienky len tak voľne plávať krajinou a dať mysli každého kto to číta alebo počúva aj možnosť vlastnej fantázie, alebo ma na druhej strane zaujímajú konkrétne pocity ľudí.
Koho zaujíma dej, prečíta si knihu, kto ju prečíta pozorne, všimne si o čom ktorý text hovorí. Každý text sa však pozerá naozaj niekde zvnútra a z pocitova úplne iného človeka.
Kniha ma samozrejme fascinuje aj dejom, ale nie je to podľa mňa to hlavné čím disponuje. Ten je sám o sebe dosť jednoduchý. Mňa naopak dokážu nadchnúť prepojenosti osudov všetkých tých postáv sa tam nachádzajúcich. V textoch sa venujem tým najsilnejším dejovým momentom (pre mňa) a len vkladám pocity a slová do úst jednotlivým postavám. Nepochybne krásny sa mi javí príbeh Aragorna a Arwen Večernice (záver skladby Shadowlord), či vyvrcholenie bitky na Pelennorských poliach z pohľadu Eomera alebo jeho náprotivku, kráľa strigu z dávneho Angmaru a tú nenapodobiteľnú hrôzostrašnú atmosféru, ktorá z neho sršala (skladba Angmaredddon), alebo len tak voľne a bezstarostne putujúce myšlienky Bilba z jeho dobrodružstiev od Grófstva až po Železné vrchy (Dreams Of Life Beyond My Shire Beloved), atď, atď....
Takže tak. Tvorba Tolkiena mňa nadchýňa hlavne krásnymi príbehmi a osudmi ľudí odvíjajúcich sa na pozadí temného sveta.

Těch tolkienofilských zpracování je v poslední době habaděj... Kdybys měl jmenovat jedno (jedno v jakém „oboru“ umění), které je Ti blízké a naopak jedno, které Tě znechutilo... 

Hehehe, tak ty dobre vieš kam smeruješ. Znechutil ma film a poriadne. Je to v podstate len vec názoru, ale nemôžem si pomôcť, ničím ku mne neprihovoril. Zdal sa mi plytký a povrchný. Nebudem sa zaoberať rozdielmi s knihou, buď to scenárista čítal naozaj len raz alebo tam bola snaha zjednodušiť to pohľadu diváka. To je ich vec. V každom prípade, nemyslím si že by som niečo z toho filmu pochopil keby som nečítal knihu. A čo mi tam nesedelo? Hmmm ...vôbec niektoré prostredia, samotné scény (Elrondova rada – z veľkej rady s účasťou mnohých postáv a dýchajúc slávou zabudnutých hrdinov spraviť verandové „barbacue“ , Theodenova zlatá sieň Meduseld mi pripadala ako budhistický kláštor, v ktorom býva 50 ľudí alebo nejaká tibetská chatrč), dimenzie (Orthanc, Balrog, olifanti... nezdali sa nikomu moc veľké?) a vôbec výber postáv (Gandalf, Elrond, Sam...). Je pravda, že každý má v tomto vlastnú fantáziu, ale tá moja sa s filmom zhodovala len veľmi málo. Chyba môže byť vo mne.
Počkajme si však na trojku – Cirith Ungol, Minas Morgul, vôbec Pellenor, vrch Erech, kráľ Angmaru, správca Denethor, ... , skoro som zabudol Grond, ....na toto všetko som veľmi zvedavý.
Ale na druhej strane, musím uznať, že mnoho scén a záberov ma doslova  fascinovalo (bitka pri Dagorlade, Vododol, Lothlorien, Helmova roklina). Niektoré spravené naozaj krásne. Na tej kráse mi ale však uberalo mnoho amatérskych a odfláknutých záberov.
A uznávam, že zároveň nechať diváka na každom fronte tak rozvetveného deja, nie je ľahké.

Ako vnímaš mystiku a vôbec atmosféru dôb dávno minulých v porovnaní s chladom dneška? Je to pre Teba len akýmsi spestrením života, alebo je to pre Teba aj určitý iný pohľad na tento svet a možno aj hľadanie nejakých iných hodnôt ako typickej matérie vládnucej dnešku? Poznáš v tomto ohľade aj ostatných členov kapely?

Zbytok svojej kapely v tomto, ako aj vôbec po vnútornej stránke človeka nepoznám. Sám mám svoj vnútorný svet a nerád si doňho nechám zasahovať. Je to osobná vec a preto rešpektujem aj každého iného takým ako je a tým čo robí, keď je o tom presvedčený.
Ja ti neviem, v čom mi tak tá minulosť učarovala. Je to aj hudbou, kultúrou ale na druhej strane aj medziľudskými vzťahmi. Mne sa zdá, že ľudia si vtedy boli viac rovnejší a otázka toho, či nejak medzi nimi vynikneš bola len v tvojich rukách. Dnešná doba je skôr plná korupcie a rôznych výdobytkov modernej doby a človek sa už vzďaľuje od prírody. To mi tu chýba a netajím sa, že sám by som žil najradšej mnoho mnoho storočí dozadu, keď tam ten priamy kontakt s prírodou bol.  A vo fantastickom svete Tolkiena je podľa mňa toto všetko krásne zachytené. Vôbec tie vzťahy medzi ľuďmi a inými národmi... tajomnosť a akási nedotknutosť elfov, vytvrvalosť a pracovitosť trpaslíkov, či vznešenosť, urodzenosť a inteligencia kráľov a dávnych hrdinov, .... Ja v tomto diele naozaj vidím veľké ľudské hodnoty a som rád, že z neho môžem čerpať.
Dnes je to už však všetko o inom. Máš pravdu, že základom pre každého je skôr matéria a nie nejaká duševná hodnota. Svet dávny ma ale možno oslovil aj práve tý, že o ňom nevieme úplne všetko a častokrát sa opierame len o nejakú legendu či povesť. A stále je tam tá možnosť aj pre vlastnú fantáziu.

Máš nějakou konkrétní inspiraci ve staré hudbě (středověk, renesance), nebo se spíš necháváš unášet a tvoříš ty starobylé melodie  „z vlastní hlavy“?

Nemám niečo konkrétne, ani sa tak v stredoveku nevyznám, nekategorizujem ho. Len sa naňho pozerám ako jednu úplne odlišnú dobu, úplne odlišný svet. Je to z časti určite tou tajomnou a romantickou atmosférou, ktorou na mňa pôsobí a z časti aj znením samotných nástrojov. Čembalá, flauty, mandolíny, violy, husle a čelá, timpani a tamburíny, to sú proste neodolateľné zvuky evokujúce tú krásnu atmosféru.

Keď sme už pri ostatných členoch, z možnosti, čo som mal Orkrist možnosť vidieť naživo ste pôsobili veľmi zohrato, je to odrazom aj celkovej personálnej situácie v kapele? Aká je, respektíve aká bola?

Tak vďaka za poklonu. Ja si myslím, že chyby stále máme a stále ich robíme. Od profi kapely máme ďaleko. Ale neberieme za to peniaze, však a keď je tam možnosť rozdať trošku radosti našou hudbou, tak tak radi vrámci svojich možností spravíme. Častokrát je však výkon negatívne poznačený podmienkami v ktorých hráme a niekedy to trochu uberá na chuti. Ale reakcie na koncertoch máme fantastické, zvlášť keď sme začínali a hrávali veľa koncertov s kadejakými death a grind kapelami, ľudia na nás pozerali ako na zázrak. Dnes vidíme normálne ľudí v prvých radoch, ako si pospevujú naše texty a otvárajú ústa spolu so speváčkou a to je naozaj krásny pocit. Koncertujeme však naozaj dosť a hrávame praktický každý týždeň, tak pravdepodobne preto môžeme v porovnaní s inými pôsobiť zohratejšie. Tých skúseností sa nám naozaj zbiera.
Zostava je jednoduchá. Už rok pôsobíme štyria: Lýdia – spev/flauta, Khayo – gitara, Pyros – bicie a ja klávesy/spev. Takto mi to vyhovuje a je jednoduchšie zvládnuť pod dirigentskou taktovkou taký malý počet ľudí, aj keď nástrojovo si myslím, že poskytujeme dostatočne širokú a pritom nekomplikovanú škálu.

 ...poďme však k samotnej tvorbe. Keď tak počúvam novinku Grond a porovnávam s debutom, vychádza mi novinka o čosi veselšia a bezstarostnejšia ako do značnej miery melanchóliou nabitý Reginae Mysterium. Bol to zámer, napredovať práve týmto smerom?

V pocitoch máš pravdu. Zámer to však nebol, lebo tomu ako sa cítiš, sa rozkázať nedá. Závisí to vždy od nálady pri skladaní. Ako si správne poznamenal, debut bol viac melancholickejší a smutnejší, lebo som sa pri jeho skladaní sám nachádzal v takomto rozpoložení a bolo na tom dobré akurát to, že som to dokázal niekde takto preniesť. Novinka je viac beztarostnejšia, radostnejšia a dravšia. Zas nebola to až taká prudká zmena v nálade, ale súvisí to podľa mňa v dosť značnej miere s tým, že sa nám začalo tak dariť. Na „Reginae...“ sme nedostali ani jednu negatívnu recenziu!!! Takže v tomto to bolo skvelé, ale zas dať si tak hore latku a potom ju prekonávať, to som si mal fakt na začiatku asi premyslieť

V tomto bode si absolútne nemôžem odpustiť otázku, čo vás viedlo práve k spracovaniu skladby číslo 9, ktorá mnohým doslova vyrazila dych (medzi nimi som aj ja) a považujú ju za vôbec jeden z najpodarenejších kúskov na albe? (pre tých, ktorí Grond ešte nepočuli jedná sa o melódiu prevzatú od kapely TEAM – prievan v peňaženke).

Hahaha. Tak túto otázku som čakal. Jak ti to mám povedať? Team mám veľmi rád, prvý album hlavne. No a „Prievan..“ už poznám viac ako 10 rokov a vtedy som ešte ani len nevedel, že niekedy budem sám hrávať, no ale od času keď poznám napr. taký NIGHTWISH som proste vždy vedel, že túto skladbu jedného dňa prerobím práve do takejto podoby. Bolo to jasné od prvej chvíle a ja som si ju vždy predstavoval v hlave s dvojkopákmi a ženským operne ladeným spevom. To tam proste sadne.
Ale máme dosť zmiešané názory na túto skladbu. Mnohým sa brutus páči, ale mnohí ju aj zatracujú a myslia si, že to bol blbý nápad spraviť takúto recesiu. Čo mám k tomu povedať? Ak je niekto ortodoxný black metalista, tak to chápem, ale ostatným len toľko, že recesia to nebola. Podľa mňa je len inteligenciou hudobníka spraviť niečo atypické a zaodieť to po svojom a nielen doslova a do tóna skopčiť.
Zaujímavé sú ešte reakcie na koncertoch na túto skladbu. Jak to začneme hrať, tak na tvárach ľudí vidíš ten neistý pocit s otázkou „Tak toto poznám, ale odkiaľ ????“. Potom to spoznajú, trvá tak cca. 10-15 sekúnd, začnú sa všetci smiať, že čo je to za hlauz a ani nie chvíľu na to už pekne všetci točia hlavami v rytme.
Samozrejme, textovo by nám skladba v originál podobe moc neladila, tak aj s tým sme sa pohrali. Snáď nám Team odpustia.

Orkrist sú myslím dosť osobitým spolkom na slovenskej metalovej scéne. Tá má, čo doháňať, aké máte ohlasy od napríklad iných kapiel pôsobiacich u nás? Oslovili Ťa niektoré albumy slovenského podzemia napríklad... Depresy, Wayd, Etheral Pandemonium, Galadriel?

Od iných kapiel? Hmmmm to je rôzne. Poznal som už mnoho kapiel predtým ako existoval ORKRIST ako organizátor a vtedy sa mi všetci pchali do riti s prepáčením. No a odkedy hrávam, tak podaktorí zabudli, že sú mi dačo dlžní, iní zase na mňa kade tade za chrbtom kydajú samý hnoj, ale predo mnou sa tvária ako moji najväčší kamaráti s tým, že čo za nezmysly som to počul (pozdravujem SUNGATE, musím vám nejak vrátiť reklamu, čo ste mi spravili, ďakujem).
Ale zase je kopec iných ľudí, ktorí mi to prajú a sú radi, že sa nám darí, lebo vidia, že za tým stojí aj kus práce. A tých si veľmi vážim. Je skvelé mať takých kamarátov.
No, čo sa týka tvojich kapiel. Chceš ohováračky?
DEPRESY – podľa mňa hudobne skvelá kapela. Super bicie a klávesy. Aj keď viac mi rezal svojho času „Grand..“ Po ľudskej stránke však istá časť pre mňa doslova odpad. Veď sme hviezdy, nie? Podľa toho ako často koncertujú je jasne vidieť, čo preto sami robia.
WAYD – technicky vynikajúca kapela a sami často hrávajú. Hudba však skôr pre fajnšmekrov. A na počúvanie skôr doma. Myslím si, že dne letí dačo iné a tam sú na slovenskej scéne medzery. Táto hudba ich nezapláta.
ETHEREAL.... – kamoši, máme spoločnú skúšobňu. „Arcanum...“ podľa mňa vynikajúci album. Zvuk hrozne zlý, ale nápadom a atmosfére to nebráni. Rád si ho občas vypočujem. Dnes však kapela na mňa pôsobí skôr neaktivitou a už vôbec, po svojom najlepšom čase.
GALADRIEL – takisto kamoši. Hral som s nimi jeden koncert. Určite kvalitná a zohratá kapela, síce momentálne poznamenaná personálnymi zmenami, ale držím palce nech šlapú ďalej. Tiež sa však stotožňujem skôr so staršou tvorbou kapely.

Vo svete existuje viacero kapiel zaoberajúcich sa výlučne tématikou Stredozeme. Z takého černejšieho súdka spomeniem snáď veľmi známe a osobité rakúske duo Summoning, poznáš to? Myslíš, že existujú nejaké styčné body práve medzi Vašou tvorbou a Summoning? Vieš si predstaviť taký koncert práve zoskupení Summoning a Orkrist? (pre mňa by to mohol byť určite silný zážitok)

No jasné, že poznám. Veď je to moja obľúbená kapela, hlavne „Dol Guldur“. Možno práve oni ma inšpirovali k tej Stredozemi. Hudobný vplyv na ORK v tomto priznávam, ale tomu sa neubránim. Dnes je ťažké spraviť niečo originálne. SUMMONINGU sa to podarilo ale dokonale a oveľa skôr pred nami. Sú mi blízke ich kompozičné postupy a dosť ma fascinujú ich atypické skôr pochodové bicie. Koncert s ORK asi ťažko. SUMMONING nekoncertujú a neverím, že by ich ťažkotonážne 10 minútové skladby niekto na koncerte zniesol, ale muzika je to hlavne zo stránky nápadov a atmosféry podľa mňa geniálna. A je to stále underground a vôbec kapela, o ktorej sa nedozvieš hocikde zrovna veľa. Keď už nie ten koncert, by ma potešilo, keby sa im dostal do rúk niekedy ORK a aspoň si ho vypočuli. Potom ma už môžu prenasledovať aj spolu s Teamom a Tolkienom

Ako vnímaš tvorbu Orkrist v kontexte celosvetovej tvorby? Myslíš si, že by existovala možnosť pre Orkrist presadiť sa v celosvetovom merítku, respektíve mali ste takúto ambíciu?
No, my mávame dosť reakcií aj z iných štátov a píšu mi ľudia z Holandska, Talianska, Dánska, Anglicka, .... že by nás chceli vidieť naživo  kedy u nich budeme hrať. Oni sa na nás pozerajú ako keby to bola samozrejmosť, že takto beháme medzi krajinami.
Podarilo sa nám zatiaľ presadiť v Maďarsku a Rakúsku, Čechy za zahraničie neberiem – pre mňa sme stále bratia. A to mi aj tak stačí. Neživíme sa hudbou a nemáme z nej príjmy, a len tak ťahať niekde ďaleko do zahraničia, to chce veľa času a energie a aj nejaké tie financie. A týmto nikto z nás neovplýva.
Je jeden sen, ktorým by som nikdy nepohrdol – zahrať si v Japonsku. Ale .. sekám vysoko a je to naozaj len blbý sen...

A teď něco přímo k Tobě: jsou ORKRIST jediný naplněním Tvých hudebních ambicí, nebo se angažuješ ještě jinde?

Istého času som sa angažoval kde sa len dalo. A na skúsenosti a získanie si prehľadu to bolo určite dôležité. Potom ako sa však správne uchytil ORK, som však všetko nechal tak, aby som sa mohol výlučne venovať len jemu. A to stále platí, ak mám pôsobiť v nejakej kapele, tak len ORKRIST. Ale mám rozrobené ešte niečo vlastné, čo v ORK-u zrealizovať možné nie je. Taký kvázi-atmosferic projekt smerujúci niekde k soundtracku, kde sa nachádza aj veľa klasických skladieb. Je to ale skôr hudba na počúvanie či ako podmaz k čítaniu. Živou interpretáciou na našej úrovni a nástrojovom vybavení a vôbec zvukových podmienkach by len stratila na kráse. Takže snaď.... to ešte vyjde. Ak niekoho zaujala na ORKRIST-e atmosféra navodzovaná všetými tými intermezzami a intrami, potom mu môžem slúbiť, že ho nadchne aj toto.

A k tomu ještě přidám jednu zvědavou otázku: kdybys sis mohl vybrat jednu libovolnou kapelu, se kterou bys mohl hrát jako její člen, kdo by to byl?

Taká kapela neexistuje. Hrám v tej, v ktorej sa cítim najlepšie a viac si cením tú možnosť zaujať ako niekto úplne neznámy ako sa spoliehať skôr na slávu svojho mena.

Na závěr se většinou dávají nějaká moudra, nebo proklamace... Tak abychom se tomu vyhnuli... Máš nějakou oblíbenou hlášku z československých filmů, kterou bys chtěl tenhle rozhovor ukončit?

Tak toto si mi pekne zavaril!!! Arrrrrrrrrrhg Nemohol si sa ma radšej spýtať, čo by som odkázal návštevníkom Metalopolisu, aby som mohol povedať niečo inteligentné a originálne typu „stay dark“ alebo „naše CD si môžete kúpiť tam a tam“ ? Jediná fráza, ktorú si z nejakého CZ/SK filmu pamätám je „... pro mně cigán jak černoch...“ ale... no..  toto radšej nechám tak... a chcel si asi niečo inteligentnejšie. Dovoľ mi teda aspoň Metalopolisu zaželať krásnu a sledovanú budúcnosť a pozdraviť všetkých, ktorí si tento rozhovor prečítajú.

Slovensky se ptal: Arrow
Po česky sa pýtal: Marigold